Čím je špecifický systemický prístup?
Keď hovoríme o systemickom prístupe pri práci s klientmi, môžeme hovoriť najmä o prístupe vychádzajúcom z Krátkej terapie zameranej na riešenie (Steve de Sheizer) a z Naratívnej systemickej terapie (Epston).
Tieto spôsoby práce spája myšlienka, že to, ako rozumieme svetu, odráža naše osobné životné skúsenosti. Každý trochu inak premýšľame o veciach, ktoré sa nám dejú a toto premýšľanie niekedy “nerozumie“ premýšľaniu ostatných.
Zmena sa začína pri odhalení vlastných presvedčení, ktoré nám ubližujú, respektíve pomenovaní želaných zmien.
V systemickom prístupe sa v rozhovore zameriavame na rozvíjanie riešení, nie problémov – pracujeme so živým človekom, ktorý má okrem svojho trápenia aj výnimočné zdroje, kompetencie a možnosti. Zviditeľňujeme
“minulé úspechy, prítomné zdroje a budúce možnosti“
Vychádzame z predpokladu, že najlepším odborníkom na svoj život je samotný klient, ktorý zatiaľ nedostal tie správne otázky. Práve otázkami rozširujeme obzor, aby ste Vy nahliadli až za problém.
Neustále pracujeme pod vedením supervízora a školiteľa.
Návod ako žiť?
Systemicky pracujúci psychológ Vám nepovie, čo je „správne“ a čo nie, neposkytne priame rady. Na veci však taktiež máme svoj názor a i o ňom sa môžeme spoločne rozprávať. Rozhovor tak vedieme spôsobom, aby vytváral pre klienta priestor, v ktorom si pomenúva významy udalostí, svoje hodnoty, objavuje v sebe zdroje a funkčne ich využíva k dosiahnutiu želaného cieľa. Našou snahou je nájsť v živote klienta miesta, kde sa mu darí a rozširovať toto pole aj do iných oblastí života.
Zameriavame sa na blízku budúcnosť.
Ako pristupujeme ku diagnózam
Systemický prístup nepatologizuje, nepoužíva diagnózy. Zaujíma sa o Vás, o
človeka a jeho individuálny príbeh, o jeho prežívanie, o významy, ktoré udalostiam pripisuje on sám.
Ako pracujeme s deťmi
Ku detskému klientovi sa pripájame prostredníctvom hier a vždy podľa aktuálnej situácie a potreby. Problémy detí predškolského a mladšieho školského veku riešime spolu s rodičmi, podporujeme ich v ich rodičovských zručnostiach a hľadaní zdrojov pre zvládanie problémového správania dieťaťa, no taktiež pre podporu vlastnej spokojnosti a sebadôvery.